Ak chceme priblížiť sprevádzanie, predtým ako si zadefinujeme, pokúsime sa nájsť paralelu, ktorá ho najviac približuje. Najvhodnejší sa nám javí obraz zo žalmu 28, ktorý nám najviac myšlienkovo pripomenul to, čo pod sprevádzaním chápeme. Súčasný pápež František svetu často pripomína potrebu sprevádzania.
„I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ Tento citát zo žalmu 28 najviac vystihuje podstatu sprevádzania, ktoré by sme chceli priniesť do reality súčasného sveta.
Ísť tmavou dolinou je veľmi náročná situácia. Predstavme si hory, kde schádza pocestný z hrebeňa do údolia, cez ktoré musí prejsť na ďalší vrchol sa črtá v diaľke pred ním. Možno je už podvečer a cieľom jeho cesty je práve nasledujúci vrchol, možno chata, kde sa môže uchýliť k odpočinku, aby zvládol náročný výstup. Cesta pred ním je neľahká. Vedie údolím, ktoré je temné, husto prerastené bodliakmi, možno plné zveri, ktorá hľadá korisť, možno tieňov, ktoré vytvárajú okolité porasty a svojimi tvarmi naháňajú strach.
Vtedy ten, kto kráča, nazvime ho pútnik, veľmi túži mať niekoho nablízku. Možno nie tak blízko, aby mu zobral slobodu, ale dostatočne blízko na to, aby počul zvuk jeho krokov, dych, slovo, ktoré vytvárajú pocit blízkosti. Nie direktívnej blízkosti.
Možno ten, ktorý kráča spolu s ním veľa nehovorí, len je schopný počúvať obavy, ktoré pútnik potrebuje vysloviť, pochybnosti, ktoré pociťuje, bolesť, ktorú zažil, strach, ktorý mu vytvára pocit neistoty, možno nereálne predstavy, ktoré ho ovplyvňujú natoľko, že ledva kráča.
Zvuk krokov alebo uisťujúci hlas, ktorý presviedča, že nie je sám, pomôžu nášmu pútnikovi nabrať odvahu, nadýchnuť sa, reálnejšie sa pozrieť na strachy a uvedomiť si svoje schopnosti a kondíciu a odhodlane pokoriť náročný úsek.
V živote každého človeka sa raz či viackrát zopakuje tento pocit. Vyplýva z rôznych situácií, ktoré život prináša. Pramení z absencie nadšenia z práce, ktorú robíme. Môže byť zapríčinený vážnou chorobou, stratou blízkej osoby, stratou blízkosti a porozumenia medzi manželmi, chorobou alebo postihnutím blízkej osoby, prepadnutím závislosti, stratou zamestnania, stratou povolania alebo začiatkom staroby s pocitom neužitočnosti.
Všetky tieto a mnohé ďalšie situácie v živote človeka sú pomyselnou dolinou, ktorou je nútený prejsť. Aj takéto situácie však majú svoje riešenie. Na konci tej virtuálnej doliny je totiž miesto odpočinku, objavenie novej perspektívy.
Prechádzanie touto situáciou nie je v živote nikdy ľahké, no nie je zbytočné. Prináša novú skúsenosť, ktorá rodí novú hodnotu, posúva človeka ďalej v jeho vnútornom prežívaní života, aj v jeho schopnosti chápať život a ľudí okolo seba. Ale najmä v znovuobjavení svojej vlastnej hodnoty. Je to veľký dar.
Často človek prežíva svoj život ako úspešný, hodnotný pre prácu, ktorú robí, ale môže nastať čas, kedy je potrebné objaviť v sebe sily, o ktorých predtým netušil. V takých chvíľach nie sme schopní správne sa pýtať, správne si odpovedať, lebo samotná situácia je pre nás natoľko náročná, že nie sme schopní správne rozlišovať. Vtedy potrebujeme niekoho blízkeho, ktorý v správnej chvíli prehovorí, aby nás uistil o svojej blízkosti. Niekoho, kto sa opýta na náš pocit, kto nám dá možnosť vytvoriť riešenie, kto nás
povzbudí pri hľadaní síl na prekonanie všetkých pochybností. Niekoho, pri kom sa nebudeme cítiť sami, no ani obmedzovaní.
Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv ku svojim darom, ktoré každý človek v sebe vlastní. Nie je to pýcha, je to radosť, ktorá potom pomáha človeku kráčať ďalej. Tak vnímame sprevádzanie.
Je to spolukráčanie s osobou, ktorá nás potrebuje v určitom úseku svojho života. Sprevádzajúci je ten, ktorý sa vo veľkej úcte pred hodnotou pútnika snaží byť mu nablízku, kým je to potrebné. Vo chvíli, keď je pútnik (sprevádzaný) opäť schopný kráčať sám, sprevádzajúci ho vie so všetkou svojou úctou k nemu a jeho sile nechať ísť.
Obraz zo žalmu 28 o prechode tmavou dolinou je preto aj v objasňovaní nášho chápania sprevádzania zásadnou definíciou toho, čo sprevádzanie je, opisom a charakteristikou toho, kto sprevádza, aj návodom na riešenie životných situácií, v ktorých sa človek ocitá.